Ako ego stavy ovplyvňujú správanie

Ivana vedie tím vývojárov aplikácií v IT firme. Mesiac pracujú na veľkom a dôležitom projekte. Má však pocit, že členovia jej tímu si to neuvedomujú. Neustále robia chyby, čo ohrozuje dodržanie termínu odovzdania. Ivana je z toho frustrovaná a na poslednom meetingu to ostatným dala pocítiť. Sklamanie a nervozita v jej hlase sa nedali prehliadnuť. Všetci len ticho sedeli a mali pocit, akoby mali opäť 6 rokov a niekto ich karhal za niečo zlé.

Pravdepodobne si aj ty zažil situácie, kedy si mal pocit, že niekto s tebou jedná ako s dieťaťom. Alebo si sa ocitol na opačnej strane. Dokonca je veľmi pravdepodobné, že si si vyskúšal obe roly. Aký to má ale súvis s transakčnou analýzou? O tom sa dočítaš nižšie.

Fyziku za tým nehľadaj

Hoci sa môže na prvý pohľad zdať, že ide o terminológiu fyziky, transakčná analýza súvisí s psychológiou. Jej autorom je Eric Berne. A čo to vlastne je? Ide o analýzu, ktorá popisuje, ako naše interakcie s inými ľuďmi súvisia s tzv. ego stavmi. Berne rozlišuje tri ego stavy, pričom každý z nich je istý spôsob myslenia, správania a komunikácie:

1.     Rodič

Ide o ego stav, kedy chtiac či nechtiac preberáme vzory správania od našich rodičov, prípadne ďalších ľudí, ktorí nás ovplyvnili. Človek sa bez dlhšieho premýšľania rozhoduje, čo je dobré a zlé, alebo ako by mali ľudia žiť. Rodič ako ego stav môže byť:

•   Starostlivý – pochádza z potreby podporovať a pomáhať, preto sú typické frázy ako: „Z mojich skúseností by pre vás bolo dobré, keby ste si svoje úlohy rozdelili na čiastkové.“ Starostlivý rodič je silný, vzbudzuje rešpekt a úctu.
•   Kritický – sa riadi disciplínou a mocou, ktorú v určitej situácii nad druhým získal. Povie skôr niečo v zmysle: „Ak to neurobíš, nemáš tu budúcnosť.“

2.     Dieťa

V tomto ego stave sa správame ako deti, ktorými sme kedysi boli – napríklad reagujeme na základe emócií bez rozumovej kontroly. Dieťaťu je vlastná aj zvedavosť, tvorivosť, spontánnosť, túžba po poznaní a neskazená schopnosť prežívania. Tento ego stav môžeme ďalej rozdeliť na dieťa:

•    Slobodné –  Medzi kladné stránky patrí hravosť, kreativita, odvaha skúšať nové veci, zdravé riskovanie, medzi tie negatívne byť stredobodom pozornosti za každú cenu, nezáujem o spoločenské konvencie, či egoizmus.
•    Poslušné – Poslušné dieťa je prispôsobivé, slušné, zdvorilé, akceptuje pravidlá, ale na druhej strane má nízku sebadôveru, je utiahnuté a máva pocit bezcennosti.
•    Vzdorovité – Vzdorovité dieťa sa prejavuje rebéliou, odvahou oponovať autorite, bojom proti nespravodlivosti, z negatívnych vlastností je to urážlivosť, trucovitosť a pomstychtivosť.

3.     Dospelý

Pri tomto ego stave človek objektívne hodnotí svoje okolie a zvažuje možnosti na základe skúseností. Pri rozhodovaní aj pri riešení problémov sa riadi logikou a rozumom. Dokáže najlepšie zhodnotiť realitu, pretože nie je zaťažený emóciami.

Všetci máme v sebe rodiča, dieťa aj dospelého. Je potrebné si uvedomiť aký ego stav kedy používame. Najideálnejšie je, ak budeme komunikovať ako dospelý s dospelým. Čo sa lídra týka, tak v tradičnom ponímaní v sebe ukrýva starostlivého i kritického rodiča, dospelého, aj slobodné dieťa. Dokáže podporiť tím, stanoviť hranice, rozhodovať sa na základe faktov, no na druhej strane vie byť aj zábavný a kreatívny. No závisí to aj od konkrétnej situácie. V kreatívnych odvetviach sú lídri v stave ega dieťaťa prijateľnejší a naopak, v spoločnostiach s jasnou hierarchiou dosiahnu lídri v stave ega rodiča a dospelého lepšie výsledky.

Ego stavy verzus komunikácia

Ľudská komunikácia prebieha medzi dvoma stranami – vysielateľom informácie a jej príjemcom. Môžeme ju rozdeliť na základné prvky nazývané transakcie, kde každá zo strán vystupuje v niektorom stave ega a snaží sa osloviť niektorý stav ega u toho druhého.

Pri komplementárnej transakcii sú obe strany v rovnakom stave ega. Autor metódy zistil, že bezproblémový je práve tento typ transakcie, teda kombinácie:

• Rodič – rodič: obe strany komunikujú na úrovni rodiča a reakciu rodiča aj očakávajú. Napríklad: „Tie naše servery v poslednom čase neustále padajú.“ – „Áno, je to naozaj strašné.“ V tomto prípade obaja hodnotia tú istú vec.
•  Dospelý – dospelý: ako príklad môže slúžiť rozhovor, kedy si jedna strana pýta informáciu a druhá jej ju poskytuje: „Kedy odovzdávame ten projekt?“ – „Na budúci týždeň v piatok.“
• Dieťa – dieťa: príkladom je situácia, kedy sú obe strany zdieľajú nadšenie z niečoho: „Jéj, to je super!“ – „Fíha, no toto…“

Pri skríženej transakcii sú obe strany v rozdielnom stave ega a dochádza
k problémovej komunikácii:

• Dospelý – rodič a naopak: „Kedy odovzdáš svoju časť projektu?“ – „Čo sa ma to stále pýtaš.“ Po tejto odpovedi obvykle nasleduje v lepšom prípade doplnková reakcia  dieťaťa: „Prepáč, len sa pýtam.“ V horšom prípade a častejšie prichádza reakcia typu rodiča: „Nebuď nervózny a odpovedz mi.“
• Dospelý – dieťa a naopak: „Kedy odovzdáš svoju časť projektu?“ – „Panebože, keď bude hotová, donesiem ti ju.“ Aby sa konflikt nerozvíjal, ďalšia veta  by mala byť typu dieťaťa alebo by sa mala zopakovať otázka dospelého s tým, že partner prejde do racionálnej roviny dospelého a dá informáciu, ktorú sme chceli.
• Rodič – dieťa a naopak: ako príklad nám poslúži situácia, kedy Ivana v pozícii rodiča „karhala“ svoj tím: „Nesutále robíte chyby a ja musím po vás všetko kontrolovať. Už ma to nebaví. Takto to ďalej nepôjde. Uvedomujete si vôbec, aký je te projekt pre nás dôležitý?“ Členovia tímu zas boli v pozícii dieťaťa.

Uvedené príklady sú zámerne jednoduché. V praxi sa môžeš stretnúť aj s tým, že človek odpovie viacerými vetami, pričom každá z nich patrí k inému modelu – napríklad prvá veta je typu dospelý, druhá typu dieťa a tretia rodič.

Cvičenie do terénu

Skús sa zamyslieť, ktorý typ reakcie prevláda u teba. Zámerne sa vystavuj rozličnému typu situácií a zapisuj si aký ego stav sa u teba prejavuje. Ak zistíš, že to je rodič alebo dieťa na úkor dospelého, môžeš sa častejšie dostávať do zbytočných konfliktov.

ZHRNUTIE

Transakčná analýza popisuje, ako naše interakcie s inými ľuďmi súvisia s tzv. ego stavmi. Ego stavy sú spôsob myslenia, správania a komunikácie a môžu byť:

• Rodič – rozhoduje sa, čo je dobré/zlé bez premýšľania. Môže byť: starostlivý a kritický.
• Dieťa – reaguje na základe emócií, je spontánne a tvorivé. Môže byť: slobodné, poslušné, vzdorovité
• Dospelý – riadi sa logikou a rozumom, emócie sú v úzadí, je objektívy.

Transakcie zodpovedajú komunikácii medzi ľuďmi, kde každá zo strán vystupuje v niektorom stave ega a snaží sa osloviť niektorý stav ega u toho druhého. Môžu byť:

• Komplementárne – obe strany v rovnakom stave ega (rodič – rodič, dospelý – dospelý, dieťa – dieťa)
• Skrížené – strany sú v rozdielnom stave ega (dospelý – rodič a naopak, dospelý – dieťa a naopak, rodič – dieťa a naopak)

60

SHARES

Share on Facebook

Tweet

Follow us

Share

Share

Share

Share

Share